Hráčske zmluvy v hokeji: Štát a SZĽH by na túto neférovosť, ktorá je zároveň porušovaním zákona, mali primerane reagovať!

Hráčske zmluvy v hokeji: Štát a SZĽH by na túto neférovosť, ktorá je zároveň porušovaním zákona, mali primerane reagovať!

Tipsport liga sa najmä v poslednej sezóne musela vysporiadať s mnohými problémami a kauzami, pričom mnohé sú dôsledkom najmä toho, že došlo k nedostatočnému predvídaniu a nerešpektovaniu podstaty pravidiel. V najbližšej dobe sa bude musieť Tipsport liga ale vyporiadať s oveľa väčším orieškom, ktorý sa týka práve rozumného vedenia súťaže a predvídania negatívnych dôsledkov v budúcnosti. Už od roku 2016 je účinný zákon o športe, ktorý zavádza do slovenského športu novinku – športovcov zamestnancov. Nakoľko ide o odbornú tému, porozprávali sme sa o nej s JUDr. Petrom Sepešim, prokurátorom odboru legislatívy a ústavného práva Generálnej prokuratúry, zakladateľom portálu Učenej právnickej spoločnosti, ktorý je zároveň aj jedným z autorov návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí i návrhu zákona športe, členom Výkonného výboru SFZ, ale aj bývalým reprezentantom SR v sálovom futbale, ktorý súťažne pôsobil aj v amatérskom a profesionálnom futbale.

 

Dobrý deň pán Sepeši. Verejnosť zachytila, že na Slovensku bol prijatý zákon o športe, ktorý zaviedol prevratnú novinku v športe na Slovensku a to, že športovci, teda aj hokejisti majú byť zamestnanci. Napriek tomu, že zákon o športe platí od roku 2016, hokejisti sú stále SZČO. Čo teda hovorí zákon o športe – majú byť hokejisti SZČO alebo zamestnanci?

Na úvod by som chcel poopraviť, že nejde o žiadnu prevratnú novinku, ktorú by zaviedol zákon o športe.

Na existenciu povinnosti, ktorú zaviedol Zákonník práce, aby profesionálny športovec kolektívneho športu, ktorý vykonáva šport za klub spôsobom spĺňajúcim znaky “ZÁVISLEJ PRÁCE”, mal postavenie zamestnanca, prijatie zákona o športe nemalo žiadny vplyv. Podľa slovenského právneho poriadku profesionálni športovci, ktorých vykonávanie športu pre klub spĺňa znaky závislej práce, mali byť zamestnancami už od 1.4.2002, kedy nadobudol účinnosť dodnes platný Zákonník práce.

Na tento právny záver nemá žiadny vplyv ani prijatie zákona o športe v roku 2015.

Povinné pracovnoprávne vzťahy profesionálnych športovcov zaviedol Zákonník práce a iba v dôsledku nedostatočnej kontrolnej činnosti orgánov štátu dodnes v kolektívnych športoch fungujú mnohí profesionálni športovci ako SZČO.

Zákon o športe v podstate predstavuje akýsi “generálny pardon”, keď uznal východiskový stav k dátumu nadobudnutia jeho účinnosti 1.1.2016, t.j. akceptoval, že v profesionálnom športe mali profesionálni športovci s klubmi iné typy zmluvných vzťahov ako pracovnoprávne, a to aj napriek tomu, že pri vykonávaní kolektívneho športu profesionálnym športovcom pre klub boli naplnené znaky závislej práce. Zároveň uložil klubom povinnosť upraviť svoje zmluvné vzťahy so športovcami v súlade so zákonom o športe do 31.12.2018 s tým, že po uplynutí tejto lehoty sa akákoľvek odplatná zmluva medzi športovcom a športovým klubom vykonávajúcim šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce a jeho odplata je vyššia ako minimálna mzda, bude považovať za zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu podľa zákona o športe, na základe ktorej má športovec status zamestnanca.

 

Ako je teda možné, že väčšina hokejových klubov ako aj vedenie Tipsport ligy tvrdí, že zákon o športe im dovoľuje, aby uzatvárali s hokejistami SZČO zmluvy aj po 1.1.2019? Je zákon o športe zle postavený, je nejednoznačný, dovoľuje rôzny výklad?

Ak väčšina hokejových klubov a vedenie Tipsport ligy tvrdí, že vykonávanie športu – hranie hokeja za klub nespĺňa znaky závislej práce a teda, že je možné uzatvoriť “SZČO zmluvu”, skôr či neskôr si bude musieť toto svoje pragmatické až účelové tvrdenie argumentačne obhájiť pred kontrolnými orgánmi štátu (inšpektoráty práce, daňové úrady) a v prípade súdneho sporu aj pred súdmi. Kontrolné orgány štátu a súdy budú posudzovať charakter skutočného obsahu zmluvného vzťahu konkrétneho profesionálneho športovca s konkrétnym hokejovým klubom, nie len to, čo je napísané v zmluve, pričom ak dospejú k záveru, že sú naplnené znaky závislej práce, budú musieť za to kluby a hráči niesť zodpovednosť, od doplatenia dane z príjmov fyzických osôb až po možný postih za priestupok či správny delikt na úseku nelegálnej práce.

Uveďme si zákonnú definíciu závislej práce podľa § 1 ods. 2 a 3 Zákonníka práce v znení novely č. 361/2012 Z.z. účinnej od 1.1.2013, aby sme vedeli o čom sa bavíme a všetci si môžu sami urobiť obraz o tom, či sa táto definícia hodí na skutočný obsah vzťahu profesionálneho hokejistu, futbalistu, basketbalistu, hádzanára, či volejbalistu s jeho klubom:

“(2) Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

(3) Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.”

Zväz ako garant a správca športového odvetvia by mal v tomto smere viesť svojich členov k dodržiavaniu zákona. A ako vieme, Inšpektorát práce Žilina už vydal stanovisko na základe podnetu hráčskej asociácie SIHPA, že hokejisti majú byť zamestnancami klubov a zároveň doplnil, že len individuálni športovci môžu byť na Slovensku SZČO. Takže zákon je v tomto smere postavený jasne, dôvodová správa k zákonu o športe ja taktiež jednoznačná a stanovisko Inšpektorátu práce znenie zákona len potvrdilo. Podľa môjho odborného názoru, ako aj podľa mne známych názorov nezainteresovanej odbornej verejnosti, nie je pochybnosť o tom, že nielen hokejisti, ale všetci profesionálni športovci v kolektívnych športoch na Slovensku, ktorí majú za vykonávanie športu príjem najmenej vo výške minimálnej mzdy, musia byť podľa platnej právnej úpravy zamestnancami, nakoľko pravidlá, podmienky a spôsob akým vykonávajú šport pre klub spĺňa všetky vyššie uvedené znaky závislej práce a naopak nenapĺňa znaky samostatne zárobkovej činnosti.

 

Ako to funguje v okolitých štátoch v kolektívnych športoch? Komunikujeme napríklad aj s Českou hráčskou asociáciou, a tam fungujú takým spôsobom, že hráči sú SZČO. Tak prečo štát ukladá našim športovcom povinnosť byť zamestnancami. Prečo sa to proste nenechá tak, ako to bolo?

Spoločnosť a jej pravidlá fungovania vrátane oblasti športu sa neustále vyvíjajú. V celej Európe s výnimkou Česka a Malty, majú športovci v kolektívnych športoch postavenie zamestnanca, lebo to zodpovedá povahe a obsahu ich vzťahu s klubom, ako aj európskej judikatúre. V iných štátoch Európy je už desaťročia úplne štandardné, že športovci sú zamestnancami klubov. To dáva športovcom istoty, silnejšie postavenie i väčšiu ochranu oproti stavu, keď boli “iba” v obchodnoprávnom alebo občianskoprávnom zmluvnom vzťahu s klubom, pri ktorom má každý problém rozmer civilného prípadne obchodného sporu, ktorého vyriešenie sa môže ťahať aj niekoľko rokov, čo športu pri jeho dynamike určite nepomáha. Je v záujme športovca, ale i jeho klubu, aby mal športovec vytvorené dobré, stabilné podmienky na svoju prácu a v takých podmienkach je možné očakávať i vyžadovať od profesionálnych športovcov podávanie stabilných športových výkonov za klub, čo je významné aj pre tvorbu kvalitnej štátnej športovej reprezentácie a jej športové úspechy.

 

Ste členom Výkonného výboru SFZ. Viete nám povedať ako to funguje v rámci klubov Fortuna ligy? Sú medzi futbalovými klubmi k dnešnému dňu nejaké, ktoré by podpisovali s hráčmi SZČO zmluvy?

Nakoľko národné športové zväzy prípadne iné subjekty, na ktoré zväzy preniesli správu a riadenie súťaží, zodpovedajú za právnu súladnosť činnosti a vzťahov, ktoré riadia, so zákonmi Slovenskej republiky – podľa mojich vedomostí matrika SFZ kontroluje “profesionálne zmluvy” predložené na registráciu a nezaregistruje takú zmluvu, ktorá nie je uzatvorená ako zmluva o profesionálnom vykonávaní športu podľa Zákona o športe. Čiže všetci Fortuna-ligoví profesionálni futbalisti sú zamestnancami klubov. Toto nie je len o zmluvách, toto je aj o fair play medzi klubmi a integrite ich súťaže alebo inak povedané o rovnakých podmienkach súťaženia. Veď prečo by mali mať niektoré kluby nižšie náklady súťaženia = náklady na hráčov ako ostatné kluby, navyše zvýhodnení by boli tí, ktorí porušujú pravidlá? Subjekt, ktorý vo svojej pôsobnosti pripustí protiprávny stav, musí – a aj v zmysle právnej náuky – následne zodpovedá za škody nielen právne, ale aj systémové či morálne vyplývajúce z tejto situácie, a tomu sme sa v SFZ snažili zabrániť.

Prečo by malo mať 9 klubov Tipsport ligy nižšie náklady súťaženia = náklady na hráčov ako HC Košice, ktoré dodržujú zákon?

Na záver sa ponúka ešte jedna otázka:

V čom je hokej iný oproti futbalu, čo sa týka vykonávania športu profesionálnymi športovcami?

Na túto otázku by nám mali jasne odpovedať štátne orgány, ktoré z médií majú dlhodobo informácie o tom, že vo futbale a hokeji je to úplne inak, ale doposiaľ odpoveď zo strany štátu a jeho orgánov neprišla. To, že raz príde, je nesporným faktom a pre šport, teda najmä hokej, ale aj iné športy, ktoré idú cestou porušovania zákona, prinesie zrejme pokuty, doplatky, nepríjemnosti a celospoločenskú hanbu športu ako takému.

Futbalové kluby už vyše dvoch rokov dodržujú zákon a majú preto vyššie náklady na šport oproti hokejovým klubom, okrem HC Košice. A v rámci hokeja majú HC Košice, ktoré dodržiavajú zákon už druhý rok vyššie náklady ako ostatné kluby, ktoré sú určite v desiatkach, ak nie v státisícoch eur.

Pýtam sa či je to fér voči HC Košice, ale aj voči futbalu alebo iným športom a ich klubom, ktoré zákon dodržiavajú?

Nie je to fér a je smutné až zarážajúce, že na Slovensku stále nemôžme povedať, že “dodržiavanie zákona sa oplatí”. Tí, ktorí sa rozhodli “špekulovať” súťažili s nižšími nákladmi oproti tomu, aké mali náklady, futbalové kluby alebo napríklad aj HC Košice v hokeji, či niektoré ďalšie kluby v basketbale.

V prvom rade kompetentné kontrolné orgány štátu, ale aj SZĽH, ktorý je garantom a správcom organizovaného hokeja na Slovensku, by na túto neférovosť, ktorá je zároveň porušovaním zákona mali primerane reagovať. Zmysel pravidiel je, aby platili pre všetkých rovnako. Ten kto má vykonávať dohľad a kontrolu nad určitým priestorom a vzťahmi v tomto priestore, by mal dôsledne dbať na ich dodržiavanie, inak jeho autorita pred verejnosťou i komunitou významne klesá a zdanlivo právne regulovaný priestor sa pomaly mení na “anarchiu”, kde si každý doslova robí čo chce, a ten, kto by mal konať, sa tomu pasívne prizerá.

Logickým vyústením súčasnej situácie bude, že buď túto otázku konečne v celej šírke otvorí štát alebo budeme skôr či neskôr konfrontovaní s tým, že to urobí zrejme súdnou cestou zúfalý klub alebo hráč, ktorý tým bude fakticky či právne poškodený napríklad v dôsledku uloženej sankcie alebo znevýhodnenia v súťaži.

Taktiež sa domnievam, že práve hokej by mal byť ruka v ruke s futbalom vzorom v dodržiavaní predpisov a pravidiel pre ostatné športy, okrem iného aj preto, lebo práve SFZ a SZĽH po vyčlenení futbalu a hokeja zo vzorca na výpočet a prerozdeľovanie príspevku národným športovým zväzom, poberajú od štátu príspevky v zákonom garantovanej výške 13% pre hokej, respektíve 17% pre futbal z celého balíka prostriedkov určených na šport, a to bez ohľadu na ich dosiahnuté výsledky, popularitu či veľkosť členskej základne.

 

Hokejové kluby argumentujú hlavne tým, že ak majú byť hráči ich zamestnanci, tak im stúpnu náklady na výplaty, ale rozpočet sa im nenafúkne a teda kvalita Tipsport ligy pôjde dole. Náš futbal je ale v dobrej kondícii, vo Fortuna lige sa stavajú nové štadióny, vychovávame nových hráčov pre zahraničné kluby, nakupujeme zahraničných hráčov. Takže ako sa s navýšením nákladov na výplaty vysporiadali futbalové kluby?  

Argumenty, či kritika niečoho čo klubom prináša vyššie náklady sú jedna vec, tomu samozrejme rozumiem a snažíme sa aj s kolegami, ktorí sa venujú športovej legislatíve v rámci širšej odbornej komunity UčPS, hľadať a ponúkať riešenia. Ale dodržiavanie zákona a pravidiel je vyšší princíp. Je základom fungovania právneho štátu, našej slobody i pre fair-play v športe.

Nemyslím si, že by futbalové kluby boli na tom až tak dobre, ako by sa mohlo niekomu zdať. Tiež sa boria s finančnými ťažkosťami a aj keď sa podarí občas zhodnotiť nejakého hráča z dlhodobého hľadiska nie sú ziskové a rovnako nevedia ako získajú prostriedky na odvody, aby mohli hráčom poskytnúť aspoň súčasnú úroveň ich príjmov. Integrite súťaženia v najvyššej súťaži veľmi pomáha licenčný systém SFZ, ktorý vychádza z licenčného systému UEFA a ten núti kluby k finančnej disciplíne a dodržiavaniu predpisov.

Porušovanie zákona určite nie je riešením, treba spojiť sily futbalu, hokeja, basketbalu, hádzanej a volejbalu a jasne formulovať požiadavku na dočasných správcov vecí verejných, aby pomohli vyriešiť zásadný problém profesionálnych klubov s platením odvodov od 1.1.2019. Keďže štát klubom, ktoré sú beztak stratové, počas troch rokov prechodného obdobia neponúkol efektívne systémové opatrenia na to, aby si kluby vedeli zabezpečiť potrebné navýšenie rozpočtov zo súkromných zdrojov, do úvahy v tomto čase prichádza najmä osobitná úprava výšky odvodov profesionálnych športovcov a ich zamestnávateľov, napríklad z minimálneho vymeriavacieho základu bez ohľadu na výšku príjmu profesionálneho športovca. Tých je na Slovensku v kolektívnych športoch celkovo cca 1100, z ktorých má cca 850 športovcov brutto príjem nižší ako 2000 eur a iba cca 90 športovcov má brutto príjem vyšší ako 4000 eur.

Treba sa v športe spojiť v záujme dosiahnutie legitímneho cieľa – vyriešenia problému kritického nárastu nákladov beztak stratových klubov v dôsledku odvodovej povinnosti od 1.1.2019, a nie byť roztrieštený v dôsledku rozdielneho prístupu k otázkam dosiahnutia dodržiavania zákona a fair play v riadení a správe športu či športových súťaží.

Potrebujeme systémové riešenie a pomoc od štátu.

Jedným z riešení, o ktorom tiež diskutujeme, by mohlo byť to, že by sme definovali ako nové majetkové právo – právo podávať stávky na konkrétny zápas, pričom držiteľom tohto práva by bol športový klub, respektíve organizátor konkrétnej súťaže, ktorý by za odplatu udeľoval súhlas na zaradenie zápasu alebo inej súťaže do ponuky stávkového operátora. Tak by mohli športové kluby ale i zväzy zhodnocovať to, že ich športová činnosť je predmetom stávkovania u stávkových operátorov, ktorí by museli zaplatiť klubu alebo organizátorovi súťaže odplatu (podiel z ich zisku) za udelenie súhlasu so zaradením príslušného zápasu do ponuky pre tipujúcich.

 

Môžeme teda konštatovať, že ak chceme, aby Tipsport ligová sezóna 2018/2019 bola férová a v súlade so zákonom, tak všetky kluby Tipsport ligy musia mať zamestnanecké zmluvy už od začiatku sezóny 2018/2019.

Ešte raz chcem zdôrazniť, že pre kluby, v ktorých vykonávajú športovci šport spôsobom, ktorý napĺňa znaky závislej práce platí povinnosť uzatvárať zmluvy podľa zákona o športe už od 1.1.2016. Všetky nové zmluvy mali byť po tomto dátume uzatvárané už ako zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, t. j. nie až zmluvy na sezónu 2018/2019. Od 1.1.2019 sa všetky zmluvy, na základe ktorých profesionálni športovci vykonávajú šport pre klub spôsobom, ktorý napĺňa znaky závislej práce, budú považovať zo zákona (§ 102 ods. 4 zákona o športe) za zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu podľa zákona o športe. To znamená, že od 1.1.2019 majú kluby povinnosť odvádzať za hráčov dane a odvody tak, ako ktorýkoľvek iný zamestnávateľ. Keď sa bavíme výučne o nasledujúcej sezóne, tak áno, kluby musia mať zamestnanecké zmluvy už od začiatku sezóny 2018/2019.

 

Čo sa stane, ak niektoré kluby aj v sezóne 2018/2019 budú mať hráčov, ktorí budú vykonávať svoju činnosť za klub ako SZČO.

Ak si kontrolné orgány štátu nebudú plniť svoje úlohy, a ak ani hokejový zväz nebude dôsledne trvať na dodržiavaní zákona o športe v rámci zmluvnej agendy, tak sa zdanlivo dočasne nemusí stať nič, ale bude sa porušovať zákon, ako doteraz.

Je zrejmé a ekonomicky aj pochopiteľné, že stratové kluby každoročne dotované ich majiteľmi alebo mestom sa snažia vyhnúť zvýšeným mzdovým nákladom v podobe daní a odvodov, ktoré by mali za zamestnancov odvádzať. Ak však profesionálny šport chce dosiahnuť, aby mu slovenská spoločnosť pomohla od 1.1.2019 s odvodmi, napríklad schválením zvýhodneného daňovo-odvodového režimu, mal by sa v prvom rade snažiť dodržiavať zákony.

Profesionálne kluby túžia po úspechu, preto by mali vnímať to, že pre dosiahnutie ich športových a ekonomických cieľov je podstatné, aby mali k dispozícii hráčov, ktorí sú v hlavách maximálne koncentrovaní na športový výkon. Hráč, ktorý sa každoročne v marci, v čase vrcholiacich súťaží playoff, zaoberá svojim účtovníctvom, zháňaním nákladových položiek, bločkov a faktúr a podaním daňového priznania, aby zaplatil, čo najnižšiu daň a následne nemal zbytočne vysoký základ pre odvody, nie je plne koncentrovaný na športový výkon, aj keby rovno tvrdil opak.

Malo by byť preto v prirodzenom záujme klubov, aby sa plne postarali o svojich hráčov a vytvorili im podmienky na to, aby sa hlavou, telom i srdcom mohli venovať iba športu, a verím, že to tak v drvivej väčšine klubov aj chápu.

 

Aké sú teda sankcie pre kluby, ktoré nebudú rešpektovať zákon o športe a v budúcej sezóne budú uzatvárať s hráčmi aj naďalej SZČO zmluvy?

Sankcie pre kluby budú také isté, ako by mali byť aj v tomto roku – teda pokuty a povinnosť doplatiť dane a odvody. Tlačíme pred sebou “snehovú guľu” ale donekonečna sa to nebude dať, čím viac sa tá guľa nabalí, čím dlhšie bude obdobie protiprávneho stavu, tým väčší problém a jeho všetky finančné, právne, ale i morálne dôsledky bude neskôr potrebné vyriešiť.

Spoliehať sa na dĺžku súdnych konaní v prípade sporu či napadnutia rozhodnutia kontrolného orgánu štátu na správnom súde nie je efektívnym systémovým riešením.

 

Čo hrozí hráčom v prípade, že aj budúcu sezónu podpíšu SZČO zmluvu namiesto zamestnaneckej zmluvy?

Hráčom hrozí pokuta za priestupok na úseku nelegálneho zamestnávania až do výšky 331 eur aj opakovane. Horším následkom pre hráčov však bude doplatenie daní a odvodov za obdobie, za ktoré v rozpore so zákonom deklarovali, že majú status SZČO, hoci vykonávali šport formou závislej práce na základe zmluvy uzavretej po 1.1.2016, kde si športovec nemôže znižovať daňový základ uplatnením daňových výdavkov.  

 

Aké sú teda hlavné výhody pre hokejistov zamestnancov oproti SZČO hokejistom?

Hokejisti sa budú môcť na 100% sústrediť na hokej, na svoj športový výkon, na svoju mentálnu i fyzickú prípravu, na svoje telo a hlavu, na výživu, pitný režim, regeneráciu, analýzu a zlepšovanie parametrov športovej výkonnosti a zvyšovanie športového majstrovstva. Hráči majú ako zamestnanci oveľa väčšiu istotu, že ich klub “nevyhodí” pred uplynutím dojednanej doby trvania zmluvy len na základe emócií z neúspechu, nespokojnosti či nenaplnených očakávaní bez legitímnych právnych dôvodov, pretože zákon jasne upravil pravidlá pre skončenie hráčskej zmluvy výpoveďou alebo okamžitým ukončením. Hráč napríklad nemôže dostať okamžitú výpoveď zmluvy pre výkony, ktoré boli na základe subjektívneho hodnotenia trénera či funkcionárov klubu vyhodnotené ako neuspokojivé často po prehratom zápase, čo sa v minulosti v kolektívnych športoch stávalo a dodnes sa to občas stáva. Práva hráča sa posilňujú aj v tom smere, že vyplatenie mzdy hráča zo strany klubu dostalo vyššiu právnu ochranu možnou dokonca až trestnoprávnou zodpovednosťou štatutára klubu za ich úmyselné nevyplatenie, ak mal klub na účte v čase splatnosti mzdy dostatok prostriedkov. Istota hráča, že dostane svoju mzdu je tak neporovnateľne vyššia, ako to, že dostane zmluvnú odmenu na základe “SZČO zmluvy”, ktorej prípadné nevyplatenie vcelku alebo časti musel hráč riešiť podaním návrhu na príslušný orgán zväzu na riešenie sporov alebo žaloby na civilnom súde aj niekoľko rokov.

Hráči nebudú potrebovať sledovať a evidovať príjmy a naháňať výdavky, viesť účtovníctvo, venovať sa zabezpečovaniu, či oprave účtovných dokladov, faktúr a bločkov, cestovným príkazom, a ani daňovému priznaniu. O všetko, čo súvisí s pracovno-právnou agendou športovca (odvedenie zrážok na daň z príjmov, odvodov) sa postará jeho klub vrátane podania daňového priznania za športovca ako za zamestnanca, ak športovec nebude mať taký iný zdroj príjmov, ktorý by vyžadoval, že si športovec bude musieť daňové priznanie podať sám. Zároveň hráč ako zamestnanec je úrazovo a nemocensky poistený a teda ak sa zraní, je na tzv. PN-ke a má garantované príjmy ako ostatní zamestnanci. Naproti tomu SZČO musí zdaňovať všetky príjmy, t.j. aj cestovné náhrady aj nepeňažné príjmy.”.

Hráči sa ako zamestnanci môžu plne sústrediť na to, na čo od nich kluby potrebujú – na profesionálne vykonávanie športu po všetkých stránkach, teda nie je to vôbec len o výhodách pre hráčov, ale ide o vytvorenie podmienok pre dosahovanie spoločných športových cieľov klubov, vrátane ich funkcionárov, trénerov a hráčov.

 

Ako by mal hokejista postupovať, ak mu klub pre nasledujúci ročník opäť ponúkne podpísať SZČO zmluvu? Je tu nejaká inštitúcia okrem SIHPA, ktorej by to mal hokejista nahlásiť?

Mal by požiadať aj s jeho agentom, aby mu v súlade so zákonom o športe bola ponúknutá zmluva o profesionálnom vykonávaní športu.

Ak mu klub takú zmluvu odmietne dať, nemali by sme očakávať a vyžadovať, aby športovec ako slabšia strana pracovno-právneho vzťahu išiel proti klubu, práve tieto problémy by mali za športovca komunikovať a riešiť jeho agent a hráčska asociácia. Pre šport a jeho komunitu je dôležité riešiť nielen tieto, ale všetky problémy v prvom rade trpezlivou vecnou ľudskou komunikáciou so zástupcami klubu, právne kroky nech sú úplne posledným riešením, nakoľko ich necitlivé uplatnenie ľahko môže narušiť vzťahy hráča s klubom s negatívnym dopadom na športovú kariéru hráča.

Aj keď hovoríme o právnych vzťahoch klubu a športovca, stále sú to v prvom rade vzťahy členov športovej komunity, ktoré by sa mali riešiť ľudskou komunikáciou so snahou o pochopenie člena tej istej komunity.

Bez klubov, a ani bez hráčov by nebol organizovaný šport, obe strany sú dôležité a zaslúžia si pozornosť, úctu a rešpekt. Každý športovec chce v prvom rade vykonávať šport, mať zabezpečené základné existenčné záležitosti, t.j. stabilný príjem na pokrytie základných potrieb seba a svojej rodiny. Je mu v podstate jedno, aký má status, často tomu ani nemusí rozumieť. Ak je v dobrom klube, on toto vôbec nerieši. Preto je vhodné, aby sa o neho podporne postaral systém a umožnil mu robiť v čo najlepších podmienkach to, čo sa od neho očakáva a vyžaduje.

Zároveň tu je aj veľmi dôležitá úloha zväzu, ktorý by nemal registrovať iné zmluvy ako zmluvy podľa zákona o športe, t. j. v prípade profesionálnych športovcov v kolektívnych športoch by nemal registrovať iné zmluvy ako zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa § 35 zákona o športe.

 

Podľa nám dostupných informácií PRO-HOKEJ ako riadiaci orgán Tipsport ligy odporúča klubom aj v nasledujúcej sezóne uzatvárať SZČO zmluvy. Dôvodí tým, že v zákone je množstvo chýb. Toto odporučenie PRO-HOKEJa pre kluby podľa nám dostupných informácií nie je oficiálne a nie je dostupné ani v písomnej podobe, pravdepodobne z dôvodu, že v písomnej forme by to bolo pre vedenia PRO-HOKEJa znamenalo príliš veľkú zodpovednosť, ktorú si na seba nemôže zobrať. Kluby sa ale na svoj riadiaci orgán spoliehajú a veria tomu, že kluby budú kryté a zodpovedný voči štátnym orgánom bude PRO-HOKEJ.

Nepoznám detaily tohto stanoviska, ani jeho dôvody. Ak však niekto takéto stanovisko klubom ponúkol, mal by ho dať na papier a vziať zaň potom aj zodpovednosť. Dúfam, že to nebude nakoniec tak, že ho niekto ponúkne klubom a potom im povie, že to je ich problém a ich zodpovednosť, on im len ponúkol určitú právnu úvahu, špekulatívnu konštrukciu, ktorá možno obstojí, alebo možno aj nie. Najmä, keď kluby po určitej dobe dostanú sankcie za porušenie zákona, bude to pre ne veľmi nepríjemné. Treba to skúsiť vymyslieť tak, aby sa tomu hokej, a prípadne aj iné športy vyhli. V rámci predchádzania “škodám” by bolo určite na prospech veci, ak by takéto stanovisko schválil alebo odmietol štátny orgán príslušný na vykonávanie kontroly. Preto by bolo veľmi zodpovedné a ku všetkým dotknutým subjektom korektné, vyžiadať si stanovisko príslušného orgánu kontroly, prípadne aj vyvolať súdny spor, nech všetci dotknutí na základe výsledku komunikácie alebo rozhodnutia o spore, vedia na čom sú, lebo inak zrejme budú len tlačiť pred sebou problém, ktorý ich môže veľmi nepríjemne dobehnúť a s veľkou pravdepodobnosťou aj dobehne. Znaky “závislej práce” nepustia.

Pritom všetci sa nepochybne chceme venovať podstate športu, vytvárať pozitívne emócie zo športu pre športovú verejnosť, športových funkcionárov i športovcov, a nie “hádať” sa s úradmi či v rámci športovej obce  alebo chodiť po súdoch a v noci zle spávať pre to, čo môže prísť.

Samozrejme rešpektujem, že v prípade, ak niekto vyvolá právny spor ohľadom toho, či hráč hokeja alebo iného športu vykonáva šport spôsobom, ktorý má znaky závislej práce a teda či má mať postavenie zamestnanca, konečný verdikt je oprávnený v každej konkrétnej veci vyniesť až súd po preskúmaní skutočného obsahu konkrétneho právneho vzťahu medzi športovcom a klubom. Ale keďže štát kontrolnú činnosť voči hokejovým či iným klubom v tomto smere podľa mojich vedomostí zatiaľ nevykonáva, k sporu ani nemohlo dôjsť … ale raz to príde, verím/dúfam, že úrady nebudú potom k športovým klubom príliš prísne a budú na nich pôsobiť najmä edukačne, preventívne a výchovne, aby právne dôsledky a sankcie pre kluby neboli likvidačné.

Hoci na druhej strane spravodlivosť hovorí, že by bolo férové zohľadniť aj to, že sú tu futbalové kluby, HC Košice, ale aj niektoré basketbalové kluby, ktoré dôsledne dodržiavali zákon a športovcov pri splnení znakov závislej práce mali zazmluvnených ako zamestnancov zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu.

Športovci a športové kluby spolu s ich zväzmi by mali spojiť svoje sily a snažiť sa o vysvetlenie problému profesionálneho športu a dosiahnutie zmeny právnej úpravy odvodového systému, a nie venovať energiu tomu, ako platnú právnu úpravu obchádzať

Ak slovenská spoločnosť, vrátane jej zástupcov v štátnych orgánoch chce, aby bol na Slovensku kvalitný profesionálny šport, tak verím, že profesionálnym klubom a športovcom pomôže, aby Slovensko v európskom klubovom športe, ktorý je denne sledovaný a prináša radosť a športové príbehy pre milióny divákov v médiách a na štadiónoch, neostalo úplne na chvoste.

A nebyť na chvoste je veľmi dôležité aj z pohľadu národnej hrdosti a sebavedomia Slovákov v Európe.

 

Pozn. redaktora: Celý článok s odpoveďami v plnom rozsahu, ktoré sú zároveň aj právnou analýzou súčasného stavu si môžete prečítať TU.

One thought on “Hráčske zmluvy v hokeji: Štát a SZĽH by na túto neférovosť, ktorá je zároveň porušovaním zákona, mali primerane reagovať!

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.