Manuál pre hokejistu: som SZČO alebo som zamestnanec?

Manuál pre hokejistu: som SZČO alebo som zamestnanec?

Je hokejista SZČO alebo zamestnanec? Aké sú výhody jednotlivých typov hráčskych zmlúv?

Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o športe“) zásadným spôsobom ovplyvnil vzory správania sa a riešenia situácií v slovenskom športe. Jednou z vecí, ktoré zákon o športe mení, je aj forma právneho vzťahu na základe ktorého má športovec vykonávať športovú činnosť.

Extraligové kluby (okrem klubu HC Košice, kde sú hokejisti zamestnanci, ak podpísali hráčsku zmluvu od 1.1.2016) si vykladajú zákon o športe takým spôsobom, že klub môže uzatvárať s hráčom aj naďalej SZČO zmluvy. Prečo jeden klub (HC Košice) uzatvára zamestnanecké zmluvy s hokejistami, a iné kluby zase SZČO zmluvy? Ako to je vôbec možné, že kluby v jednej súťaži, na ktoré sa aplikujú rovnaké zákony postupujú rozdielnym spôsobom? Alebo je to tak, že kluby majú možnosť si vybrať medzi rôznymi formami zmlúv.

Ak kluby majú možnosť výberu medzi SZČO zmluvami a zamestnaneckými zmluvami, prečo by si Košice vybrali zamestnanecké zmluvy, keďže to pre HC Košice znamená viac administratívy, viac povinností, lepšie zabezpečené financovanie klubu počas celého roka a navyše museli pristúpiť aj k úprave výšky odmien hráčov, aby boli schopní platiť preddavky na dane. Prečo by si teda profesionálny hokejový klub, ktorým HC Košice bez pochýb sú, vybral finančne náročnejší variant zamestnaneckých zmlúv.

1. Aké zmluvy môžu na Slovensku uzatvárať profesionálni športovci?

Odpoveď SIHPA na túto otázku je, že HC Košice pochopili, že zákon o športe v prípade hokejistov nedáva možnosť výberu medzi zamestnaneckými a SZČO zmluvami. Prečo? Odpoveď ponúka zákon o športe. Zákon o športe v § 4 ods. 3 ustanovuje nasledovné:

„Profesionálny športovec vykonáva šport
a) na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce,
b) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu v rezortnom športovom stredisku alebo
c) ako samostatne zárobkovo činná osoba.“

Na účely tohto článku nebudeme pracovať s možnosťou b), nakoľko neberieme do úvahy rezortné športové strediská. Toto ustanovenie teda dáva možnosť, aby profesionálny športovec – hokejista hral hokej na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu (zamestnanec), alebo ako SZČO.

Kluby ale neberú do úvahy, že vyššie uvedené ustanovenie v písmene a) obsahuje podmienku, že ak športová činnosť (hokej) spĺňa znaky závislej práce, tak športovec (hokejista) vykonáva športovú činnosť (hokej) len na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

Na to aby sme teda zistili, či má byť hokejista zamestnanec alebo SZČO, tak musíme zistiť, či hokej spĺňa znaky závislej práce. Ak hokej spĺňa znaky závislej práce, znamená to, že činnosť hokejistu je závislou prácou. Otázka teda je, je hokej závislou prácou?

2. Je hokej závislou prácou?

Je pomerne ľahké zistiť, či hranie hokeja spĺňa znaky závislej práce. Závislá práca je definovaná v § 1 ods. 2 Zákonníka práce nasledovne:

„Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.“

Je teda zrejmé, že závislá práca sa posudzuje na základe uvedených piatich znakov. Podľa subjektívneho názoru SIHPA si každý vie celkom ľahko a rýchlo vyhodnotiť, či jednotlivé znak naplnené sú, alebo nie. Ale poďme sa pozrieť na každý znak závislej práce samostatne:

  • vzťah nadriadenosti a podriadenosti – hokejista je podriadený rozhodnutiam vedenia klubu, nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť, akým spôsobom je klub vedený a nemá ani možnosť nesúhlasiť s rozhodnutiami vedenia klubu, prípadne trénerov (napríklad zaradenie do zostavy a pod.). Taktiež hráči dostávajú peniaze od klubov, čo samo o sebe charakterizuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Tu by SIHPA rada zdôraznila, že v zahraničí sa na tento znak závislej práce už nedáva dôraz a závislá práca sa posudzuje podľa nasledovných štyroch znakov.
    Splnené – ✓
  • osobne zamestnancom pre zamestnávateľa – za hokejistu nemôže nastúpiť jeho splnomocnenec, rodinný príslušník, a nemôže si vybaviť náhradu za seba.
    Splnené – ✓
  • podľa pokynov zamestnávateľa – klub rozhoduje o tom, kedy bude tréning, aké dresy hráči budú mať, na akých podujatiach sa musia zúčastňovať, aký systém hry budú v danom zápase napĺňať a podobne.
    Splnené – ✓
  • V jeho mene – hokejista vždy nastupuje za klub, nikdy nehrá hokejista proti hokejistovi.
    Splnené – ✓
  • V čase určenom zamestnávateľom – klub určuje, kedy budú tréningy, koľko budú trvať, kedy je zraz na zápas, a pod.
    Splnené – ✓

Na druhej strane tenista je na presne na opačnom konci tohto pomyselného rebríčka. Tenista je individuálny športovec, zarába sám na základe výsledkov, ktoré dosiahne na turnajoch. Tenista hrá vo svojom vlastnom mene a nie za klub. Tenista si platí trénera, ktorý tenistovi odporúča ako má hrať, ale je výlučne na tenistovi, či bude počúvať trénera alebo či s ním ukončí spoluprácu. Toto je základný rozdiel medzi kolektívnym športovcom (zamestnancom) a individuálnym športovcom (SZČO).

Na základe uvedeného je SIHPA presvedčená, že športová činnosť, ktorú vykonáva hokejista, spĺňa znaky závislej práce a teda hokejista musí vykonávať športovú činnosť (hranie hokeja) ako zamestnanec. Tento princíp je v súlade s pôvodným zámerom zákonodarcu pri prijímaní zákona o športe. S týmto princípom a výkladom súvisiacich právnych predpisov sa stotožňuje celá odborná verejnosť.

SIHPA sa stretla s postojom, že kluby preto uzatvárajú s hráčmi SZČO zmluvy, lebo hráči to tak požadujú. Na základe reakcií hráčov sa SIHPA domnieva, že takéto odôvodnenie zo strany klubov je účelovo podané. Dovolíme si tvrdiť, že od 1.1.2016 kluby neinformovali hráčov o tom, že sa zmenila legislatíva upravujúca vzťah klub – hráč. SIHPA taktiež doteraz nezaznamenala ani jeden prípad, kedy by klub vysvetlil hráčovi pri podpise hráčskej SZČO zmluvy, aké riziká hrozia hráčovi a aké nevýhody v porovnaní so zamestnaneckými zmluvami bude musieť hráč znášať.

SIHPA je prekvapená z obvinení, ktoré naznačujú, že SIHPA sa v rozpore so želaním hráčov stavia na stranu zamestnaneckých zmlúv. Tu si SIHPA dovoľuje ponúknuť prirovnanie, s ktorým sa každý dospelý človek dokáže stotožniť. Všetci budú určite súhlasiť s tým, že nikto nechce platiť dane. Realita je ale taká, že každý človek musí platiť dane, pretože to zákon prikazuje. Rovnako je to s hráčskymi zmluvami. Zákonodarca rozhodol, že ak činnosť športovca spĺňa znaky závislej práce, tak športovec je zamestnanec a je teda úplne jedno, aký je názor klubov alebo SIHPA.

3. Výhody a nevýhody SZČO zmlúv

Výhody SZČO zmlúv:

SZČO zmluvy majú v podstate len jednu výhodu, ktorou je daňová optimalizácia. Hráči sú ako SZČO v podstate podnikatelia a môžu si dať do nákladov svoje výdavky, ktoré im vznikajú v súvislosti s ich športovou činnosťou. Hovoríme o výdavkoch, ktorými sú najmä náklady na doplnky výživy, na fyzioterapeutov, na lekárske vyšetrenia, na dodatočnú hokejovú výstroj, na individuálnych trénerov a podobne. Hráči si do nákladov dajú maximum svojich výdavkov v dôsledku čoho ich náklady dosahujú takú úroveň, že platia len minimálne dane. Za účelom podania profesionálneho výkonu hráči robia maximum, preto je podľa názoru SIHPA primerané, aby si náklady súvisiace s ich športovou činnosťou mohli dať hráči do nákladov. Toto bohužiaľ ako zamestnanci nebudú môcť robiť.

Návrh riešenia: V rámci SOV vznikla Legislatívno-právna komisia, kde sú zastúpení odborníci z rôznych športových oblastí, pričom ich úlohou bude riešiť problémy, ktoré pri zavedení zákona o športe vznikli a následne navrhovať riešenia, ako daný problém čo najefektívnejšie vyriešiť. Jedna z vecí, ktorou by sa mala táto komisia zaoberať, je aj úprava výšky odvodov pre športovcov tak, aby negatíva zamestnaneckých zmlúv voči SZČO zmluvám čo najskôr určitým spôsobom vykompenzovala.

Nevýhody SZČO zmlúv:

Nevýhod SZČO zmlúv je niekoľko. Nevýhody SZČO zmlúv pre hráčov sa ale dajú vnímať aj ako výhody SZČO zmlúv pre kluby. Takže hlavné nevýhody SZČO zmlúv pre hráčov sú:

  • Platí len to, čo je dohodnuté v zmluve – pokiaľ je hráč SZČO, tak je v podstate „podnikateľ“, klub je taktiež „podnikateľ“, čo znamená, že celý vzťah sa riadi výlučne tým, čo si hráč a klub dohodnú v hráčskej zmluve. Momentálne sú zmluvy dohodnuté jednostranne v prospech klubov, a dlhodobá prax preukazuje, že hráč ako jednotlivec si nie je schopný vyjednať také podmienky, aké by si zaslúžil, alebo na aké by mal nárok ako zamestnanec.
  • Nemožnosť kolektívneho vyjednávania – kolektívne vyjednávanie a nástroje v rámci kolektívneho vyjednávania (napríklad štrajk) môžu využívať len zamestnanci, nikdy nie súkromné osoby ako napríklad podnikatelia. Toto je jedna z najdôležitejších výhod SZČO zmlúv pre kluby. SIHPA sa domnieva, že toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa kluby bránia prejsť na zamestnanecké zmluvy. Ak by hráči vyskúšali, aké to je byť zamestnancami a mať za sebou odbory, už by sa asi nechceli vrátiť k pôvodnému SZČO modelu. Nie je nám známy žiadny prípad zo zahraničia, kedy by hráči požadovali prechod zo zamestnaneckého pomeru na SZČO model.
  • Nevýhodná úprava osobnostných práv – Každý hráč sa nevedomky a bezodplatne vzdáva svojich osobnostných práv (podobizeň, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy) v prospech klubu, pričom klub má právo na všetky osobnostné práva hráča a zároveň ich môže speňažiť bez vedomia hráča. Ako príklad je možné uviesť vznik hracích kartičiek bez vedomia a súhlasu hráčov. Tu by SIHPA rada vyzdvihla pozitívny prístup PRO-HOKEJa, nakoľko PRO-HOKEJ prisľúbil SIHPA, že pri ďalšej edícii kartičiek dostanú jednotliví hráči k dispozícii svoje kartičky. Dobrovoľné odovzdanie týchto osobnostných práv do rúk klubom znamená, že hráč by bez súhlasu klubu nemal byť tvárou žiadnej značky, nemal by sa zúčastniť natáčania ľubovoľného televízneho programu (zábavná relácia, talkshow, relácie v rádiách a pod.). Klub by mal mať právo na osobnostné práva hráča, ale len v limitovanom rozsahu. V zahraničí to funguje takým spôsobom, že klub môže na svoje reklamné a marketingové účely používať fotky a videá hráča ako hráča klubu. Klub avšak nezasahuje do súkromného života a súkromných aktivít hráča. SIHPA je toho názoru, že športovec má mať voľné ruky v rámci svojho súkromného života. Celý článok týkajúci sa osobnostných práv je zmätočný a nejasný a preto je možné si tento článok vykladať aj tak, že klub má právo aj na všetky príspevky hráča na jeho Facebooku, ako aj na fotky v jeho telefóne, s čím hráči určite nesúhlasia. Toto vlastníctvo osobnostných práv športovca trvá dokonca 24 mesiacov po skončení hráčskej zmluvy, čo znamená, že hráč v momente, kedy prestúpi do iného klubu, tak porušuje zmluvu so svojím bývalým klubom.
  • Jednostranné rozhodovanie o preradení hráča do druhej ligy – v hráčskych zmluvách sa uvádza, že „na postúpenie práv a záväzkov zo zmluvy na iný klub a to aj do nižšej súťaže, pričom nie je potrebný súhlas hráča“ – súhlas hráča by mal byť nevyhnutný pri zmene klubovej príslušnosti! Keď hráč nesúhlasí s tým, že bude hrať za iný klub, tak jednoducho za ten klub nenastúpi. Podľa názoru SIHPA nie je v zmysle predpisov SZĽH možné prinútiť hráča, aby hral za iný klub bez súhlasu hráča. Navyše toto ustanovenie má len jednu praktickú funkciu – aby kluby mohli zastrašovať hráčov, že v prípade že sa hráčovi nepáči (jednanie klubu, uloženie pokuty, a pod.), tak klub ho môže na druhý deň presunúť do 1.ligy. To avšak nie je všetko, pretože presunutím do prvej ligy hráč automaticky v zmysle zmluvy súhlasí, že bude dostávať 20% zo svojho platu.
  • Spôsoby ukončenia zmluvy – v praxi to funguje tak, že klub sa môže zbaviť hráča zo dňa na deň. Naopak keď chce odísť hráč a klub nesúhlasí, tak hráč zo dňa na deň odísť nemôže. V tejto oblasti je nevyhnutné spraviť podstatné zmeny. Tento bod taktiež súvisí s predchádzajúcim bodom, pretože ak hráč nesúhlasí s návrhom klubu o ukončení hráčskej zmluvy, tak klub jednoducho informuje hráča, že ho preradí do nižšej súťaže. Takéto riešenia už dávno nemali byť súčasťou slovenskej Extraligy.
  • Okamžité ukončenie zmluvy z výkonnostných dôvodov – keď sa klub chce zbaviť hráča, tak svoje rozhodnutie odôvodní tak, že hráč nepodáva dostatočne kvalitné výkony. Problém ale je, že rozsah výkonu nebol vopred dohodnutý a navyše výkon hráča je nemerateľným kritériom. Keď niečo nebolo dopredu dohodnuté a nedá sa to ani zmerať, je asi len veľmi ťažko možné zdôvodniť ukončenie zmluvy s hokejistom týmito dôvodmi. Ako zamestnanec hráč môže dostať z výkonnostných dôvodov výpoveď, čo znamená že má čas do konca mesiaca v ktorom dostal výpoveď a celý ďalší mesiac na nájdenie si nového angažmánu. Sú známe prípady, kedy klub vyhodil hráča deň pre ukončením prestupového obdobia (koniec prestupového obdobia je 15. 2.), čo znamená že hráč si do konca sezóny už nezahrá, pretože za deň si určite nenájde nový klub. Tým pádom hráč dostáva výplatu počas jedného roka len 5 a pol mesiaca (september – polovica februára).
  • Ukončenie zmluvy je možné, aj keď sa hráč zraní vo svojom voľnom čase a nemôže hrať viac ako 30 dní – hráča môže zraziť auto, alebo sa môže stať iné nešťastie a tým pádom hráč zostáva absolútne bez príjmu. Prvých 30 dní hráč nedostáva výplatu v plnej výške a následne môže prísť o prácu. Napríklad v prípade zápalu šľachy, alebo podobného zranenia, ktoré si vyžaduje dlhšie liečenie a neprejaví sa priamo na tréningu alebo zápase, klub sa môže s hráčom ukončiť zmluvu.
  • Znižovanie mzdy v prípade zranenia alebo choroby – rôzne kluby praktizujú rôzne podmienky, za akých zrážajú hokejistom výplaty. Toto SIHPA považuje za zásadný problém, pretože ak sa hráč zraní v rámci športovej činnosti pre klub, tak klub by mal zabezpečiť, že hráčovi minimálne počas prvých týždňov plynie výplata tak, ako keby nebol zranený. Nevidíme dôvod na to, prečo by mal byť hráč ukrátený o svoje peniaze (môže to byť chápané aj ako forma sankcie voči hráčovi), ak si hráč poškodil zdravie v záujme dosiahnutia dobrých výsledkov klubu.
  • Znižovanie mzdy v prípade zlých výsledkov – v prípade, že hráčom sa nedarí a napríklad nezískali určitý počet bodov  z niekoľkých zápasov, tak klubom plošne všetkých hráčom stiahne výplaty o určité percento (napr. 30% percent). Klub si takto znižuje náklady na výplaty hokejistov. Toto sa deje pravidelne, pretože každú sezónu sú niektoré kluby viac a iné zase menej úspešné. Tu si možno veľa ľudí povie, že za čo chcú brať hokejisti peniaze, ak nevyhrávajú. Samozrejme takýto argument má svoju logiku, avšak zlé výsledky môžu byť dôsledkom zlej práce klubu, pretože klub zvolil zlé zloženie hráčov, tréner zvolil zlý systém hry a podobne. Tu by sa mal každý čitateľ ako zamestnanec zamyslieť nad tým, či je podľa neho v poriadku, keď mu jeho zamestnávateľ siahne na výplatu napriek tomu, že riadne pracuje. Je to to isté, ako keď predavčka v potravinách dostane len časť svojej výplaty z dôvodu, že sa nepredalo toľko potravín, ako by si majiteľ potravín želal. No toto by asi neakceptoval nikto. Tu SIHPA podotýka, že hráči sa v zmluve zaväzujú vykonávať športovú činnosť za klub, ale nikde v zmluve nie je dohodnuté, koľko zápasov musí družstvo vyhrať. Keď toto nie je v zmluve dohodnuté, tak prečo majú byť hráči za to postihnutí?
  • Administratívna záťaž pre hráčov – je povinnosťou hráča platiť účtovníčku a zháňať si bločky, ktoré si dá do nákladov. Taktiež je toto riešenie výhodné pre kluby, pretože to pre nich znamená minimálnu administratívna záťaž.
  • Svojvôľa klubov v rámci interného disciplinárneho konania – Nie je to pravidlom, ale sú známe prípady, kedy kluby používajú disciplinárne sankcie ako nástroj boja proti hráčom – ak klub nechce hráčovi vyplatiť určitú sumu peňazí, tak ho len vyrozumie o tom, že hráč dostal disciplinárnu sankciu v určitej hodnote, ktorú klub započíta voči odmene hráča, ktorá ešte len hráčovi má byť vyplatená.

4. Výhody a nevýhody zamestnaneckých zmlúv

Zamestnanecké zmluvy majú jednu nevýhodu, ale zásadnú. Hráči si nemôžu nákladmi znižovať daňový základ a klub bude musieť platiť preddavky na daň, v dôsledku čoho môže byť čistý príjem hokejistov v porovnaní so SZČO zmluvou o niečo nižší.

Výhody zamestnaneckých zmlúv:

  • Ochrana v rozsahu Zákona o športe – zákon o športe definuje čo všetko musí byť dohodnuté priamo v zmluve – len rešpektovanie tohto zákona by znamenalo pre hokejistov veľký posun vpred. Ide najmä o rozsah základných náležitostí zmluvy, rozsah dovolenky, spôsoby a podmienky ukončenia zmluvy, hosťovanie športovca (len so súhlasom športovca), istota vyplácania mzdy nakoľko na splatnosť, výplatu mzdy a zrážky zo mzdy sa primerane vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce a kolektívne vyjednávanie.
  • Kolektívne vyjednávanie – Ako zamestnanec môže hráč prostredníctvom SIHPA kolektívne vyjednávať, v dôsledku čoho môže dôjsť k podpisu kolektívnej zmluvy, v ktorej si hráči môžu dohodnúť s klubmi podmienky, ktoré sú výhodnejšie, ako nastavil zákon o športe.
  • Možnosť štrajku – V prípade, že príde k zásadným rozporom medzi hráčmi a klubmi a hráči sa rozhodnú, že trvajú na niektorých svojich požiadavkách, tak hráči môžu legálne vstúpiť do štrajku. Naopak ako SZČO musia hráči hrať bez ohľadu na to, či sa im niečo páči alebo nie, pretože v prípade nenastúpenia na zápas by porušili hráčsku zmluvu a teda by museli platiť pokutu a/alebo by ich klub mohol vyhodiť. Zásadným spôsobom sa vylepšuje pozícia hráčov pri vyjednávaní s klubmi. Kluby si uvedomujú, že pokiaľ budú hráči pôsobiť ako SZČO, tak nikdy nebudú mať možnosť presadiť svoje záujmy. Z tohto dôvodu klubom vyhovuje udržovať súčasný režim hráčskych zmlúv. Kluby zdôvodňujú udržovanie režimu SZČO tým, že hráčom budú musieť v prípade zamestnaneckých zmlúv vyplácať menej peňazí. Tu je dôležité ale poukázať na to, že kluby v dôsledku prechodu na zamestnanecké hráčske zmluvy z roka na rok nenavýšia svoje rozpočty na výplaty hráčov, čo znamená, že prechod na zamestnanecké zmluvy pre kluby nebude znamenať zvýšenú finančnú záťaž. Tým pádom nie je dôvod na to, aby sa kluby bránili prechodu na zamestnanecké zmluvy.
  • Nemožnosť okamžitého ukončenia hráčskej zmluvy s výkonnostných dôvodov – Kluby nemôžu jednostranne okamžite ukončiť zmluvu s hráčom z výkonnostných dôvodov. Z výkonnostných dôvodov môže dať klub hráčovi – zamestnancovi výpoveď, pričom musí rešpektovať dohodnutú výpovednú lehotu. Výpovedná lehota začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom hráčovi bola výpoveď doručená.
  • Možnosť predĺženia trvania zmlúv – SZČO zmluvy sa uzatvárajú na najkratšie možné obdobie, väčšinou 8 mesiacov. V prípade zametnaneckých zmlúv je možnosť vyjednania takých podmienok, kedy by sa zmluvy uzatvárali na viac ako len 8 mesiacov.
  • Koniec administratívy pre hokejistov – Hráčom odpadne nepríjemná administratíva spojená so zháňaním bločkov.
  • Koniec nákladov na účtovníctvo – Hráčom odpadnú náklady spojené s platením si účtovných služieb.
  • Istota – Pokiaľ sú hráči na základe praxe klubov stále SZČO, tak hráčom hrozia sankcie z inšpektorátu práce, je možné ich dvojité zdanenie (najprv ako SZČO potom ako zamestnanec), je možné sankcionovanie hráčov zo strany daňových úradov, sú vyjasnené otázky ohľadne platenia odvodov. Napríklad daňové úrady môžu vykonať daňovú kontrolu až 5 rokov dozadu. Čo to znamená? Hráč, ktorý má teraz 35 rokov bude mať o 5 rokov po kariére, nebude mať s najväčšou pravdepodobnosťou taký príjem, aký mal počas kariéry. Daňový úrad mu môže skontrolovať daňové priznanie z tejto sezóny a v prípade že pristúpi k dvojitému zdanenie, bude to pre tohto športovca predstavovať obrovské výdavky navyše. Keď daňový úrad skontroluje tento rok a zistí pochybenie na strane športovca, s najväčšou pravdepodobnosťou začne kontrolovať aj nasledujúce sezóny. Takto sa môže stať, že hráč po kariére príde o značnú časť peňazí, ktoré zarobil počas kariéry. SIHPA je presvedčená, že hráči musia byť na tieto potenciálne riziká upozornení a musia ich brať do úvahy pri posudzovaní toho, či chcú zotrvať v režime SZČO a byť vystavený takýmto rizikám, alebo či chcú mať istotu, že nič takéto im nebude hroziť.

Podľa našich informácií je SIHPA, s výnimkou klubu HC Košice, jediný subjekt v slovenskom hokeji, ktorý riadne informuje hráčov o zmene legislatívy v Slovenskej republike. SIHPA je toho názoru, že zákony platia pre všetkých a je nevyhnutné ich rešpektovať bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči alebo nie. Z tohto dôvodu je povinnosťou SIHPA informovať hráčov, že sú podľa názoru SIHPA povinní podpisovať len zamestnanecké zmluvy. V prípade, že hráči potrebujú asistenciu SIHPA v tejto záležitosti, stačí nás kontaktovať na legal@sihpa.net.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.