O legislatívnej stránke hokeja

O legislatívnej stránke hokeja

Právne problémy v kontexte Zákona o športe ozrejmil JUDr. Oliver Pravda, LL.M.

Na akej pracovno-právnej báze fungujú podľa vašich znalostí profesionálni hokejisti v zahraničí?

„V podmienkach Európskej únie v rámci kolektívnych športov nie je v tomto smere žiadna polemika, športovci sú zamestnanci klubov.“

Koľko hráčov vaša hráčska asociácia zastupuje?

„Presné číslo Vám k dnešnému dňu neviem povedať, je ich okolo 140, ale nie je to konečné číslo nakoľko v najbližších dňoch očakávame doručenie ďalších podpísaných prihlášok. SIHPA poctivo denno-denne pracuje na nadväzovaní nových partnerstiev so subjektami či už z hokejového alebo podnikateľského prostredia. Stretávame sa s pozitívnymi reakciami a vidíme priestor, kam hráčsku asociáciu posúvať. Náš cieľ je nielen hráčov zastupovať, ale poskytovať im aj výhody ekonomického charakteru, vzdelávať ich a umožniť im zapojiť sa do činností SIHPA, resp. SZĽH.“

Súhlasíte s novelou zákona o športe, podľa ktorej budú musieť byť všetci profesionálni hokejisti povinne zamestnanci a nebudú mať možnosť byť SZČO?

„Povinnosť uzatvárať zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu v zmysle Zákona o športe platí od 1.1.2016, teda navrhovanou novelou sa žiadnym spôsobom nemení súčasný platný stav. Obsahom novely zákona o športe je len odstránenie nedostatkov, ktoré sa ukázali až pri aplikácii Zákona o športe do praxe. Na tomto mieste je potrebné poukázať na predchádzajúci Zákon o športe č. 300/2008 Z. z., na základe ktorého sa vzťah športovec – klub mal spravovať Zákonníkom práce, t. j. hráči mali byť zamestnanci. Bohužiaľ tento zákon nenaplnil svoj účel a hokejisti aj iní športovci vykonávali svoju športovú činnosť v klube ako samostatne zárobkovo činná osoba. Zákonodarca preto pripravil nový Zákon o športe tak, aby nebolo o čom pochybovať a aby „spravil“ zo športovcov (predovšetkým športovcov v kolektívnom športe) zamestnancov.

Vaša otázka smeruje k novelizácii § 4 ods. 3 Zákona o športe. Účelom novely tohto ustanovenia je len precizovanie pôvodného znenia tohto ustanovenia v tom zmysle, že iba individuálni športovci budú môcť vykonávať športovú činnosť ako SZČO. Toto bol pôvodný zámer zákonodarcu a potreba upresnenia tohto ustanovenia vychádza z aplikácie Zákona o športe najmä v podmienkach Tipsport Extraligy. Vedenie PRO-HOKEJA v spojení s niektorými extraligovými klubmi sú podľa dostupných informácií jediní na Slovensku, ktorí majú neoblomný názor na súčasné znenie Zákona o športe a tvrdia, že na základe súčasného znenia športovci, ktorí uzavreli hráčsku zmluvu s extraligovým klubom po 1. 1. 2016 môžu vykonávať športovú činnosť ako SZČO. Tu dochádza podľa názoru mnohých odborníkov k skresľovaniu právnych faktov zo strany týchto subjektov. Problémom je, že kluby hráčom pri podpisovaní SZČO zmlúv nevysvetlili, akým možným dôsledkom budú musieť hráči čeliť zo strany kontrolných a daňových orgánov Slovenskej republiky, prípadne zo strany disciplinárnych orgánov SZĽH, keď sa ukáže, že mali byť zamestnanci. Ak sú si kluby vedomé následkov, ktoré budú musieť znášať a napriek tomu idú do toho rizika, tak je to samozrejme ich rozhodnutie. Potom je ale potrebné, aby hráči boli v rámci hráčskej zmluvy zo strany klubu chránený voči prípadným sankciám, ktoré budú musieť hráči znášať. K takémuto kroku kluby zatiaľ nepristúpili.

Téma formy hráčskych zmlúv (SZČO vs. zamestnanci) je jednou z tém, kde sa názory SIHPA a klubov, resp. PRO-HOKEJa rozchádzajú. Všetci si uvedomujeme, že na zachovanie kvality je potrebné zachovanie a postupné zvyšovanie platov hokejistov. SIHPA tvrdí, že treba ísť cestou rešpektovania Zákona o športe aby mali hráči istotu, že ich zmluvy sú platné a nebude im hroziť dodatočná sankcia, a cestou zabezpečenia väčšieho množstva finančných prostriedkov. Iba za splnenia týchto dvoch podmienok sa budú hráči môcť sústrediť na podávanie najlepších možných výkonov na ľade. Som ale presvedčený, že všetci, SIHPA, PRO-HOKEJ aj kluby, majú rovnaký cieľ a to je zlepšovanie hokejového prostredia na Slovensku. Verím, že vzájomnou komunikáciou budeme schopní hľadať riešenia a približovať sa nášmu spoločnému cieľu.“

Pokiaľ ide o hráčov, ktorá alternatíva im viac vyhovuje? v čom sú výhody/nevýhody jednotlivých alternatív?

„Toto nie je o možnosti výberu medzi SZČO zmluvou a zamestnaneckou zmluvou. Od 1.1.2016 majú kluby s hráčmi uzatvárať zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. Vo futbale takáto situácia nie je, pretože o futbale rozhoduje iná skupina ľudí. Prax v hokeji je bohužiaľ taká, že hráč je nútený podpísať takú zmluvu, akú mu klub ponúkne. Kluby bez toho, aby si spravili hlbšiu analýzu súčasnej situácie a legislatívnych zmien vyplývajúcich zo Zákona o športe aj naďalej nútia hráčov podpisovať SZČO zmluvy. Kluby a hráči často nemajú dostatočnú znalosť právnych predpisov a preto si neuvedomujú aké dôsledky to môže mať. Pritom k tomu existuje odborná literatúra a rôzne články voľne dostupné na internete, ktoré môžu laikovi pomôcť objasniť túto problematiku.

Hráči často využívajú služby agentov, ktorí by mali mať tieto zmeny naštudované a svojim klientom – hráčom vysvetliť čo to pre nich znamená. Nepoznám prácu všetkých agentov, ale zjavne drvivá väčšina agentov túto problematiku absolútne neovláda a svojim klientom neposkytuje služby na takej úrovni, na akej by ich za peniaze ktoré od hráčov berú mali poskytovať. Dôkazom toho je, že žiadny hráč hrajúci na Slovensku zastúpený agentom nemá vyjednanú zamestnaneckú zmluvu v zmysle zákona o športe, pokiaľ tento hráč nehrá v jednom extraligovom klube, ktorý sa rozhodol rešpektovať Zákon. Čiže práca agenta na Slovensku zjavne nespočíva v poskytovaní komplexných a kvalitných služieb v oblasti hokejového poradenstva.

SIHPA sa stretla so všetkými extraligovými hráčmi, snažili sme sa im tieto skutočnosti vysvetliť, v niektorých kluboch sa nám to podarilo viac, v iných menej. V tých družstvách, kde sú skúsení hráči a chápu túto problematiku komplexne, tak reagujú tak, že je pre nich výhodnejšie a jednoduchšie dostať ako zamestnanec čisté peniaze a nemusia sa zaťažovať s administráciou, ktorú ako SZČO musia vykonávať. Ako zamestnanci sa športovci môžu oprieť o ďalšie výhody ako napríklad o spôsoby ukončenia hráčskej zmluvy, zákonom stanovená výpovedná lehota v trvaní aspoň jeden mesiac, pravidlá čerpania dovolenky, istota vyplácania mzdy nakoľko na splatnosť, výplatu mzdy a zrážky zo mzdy sa primerane vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce, taktiež so zamestnancom nie je možné zo sezóny na sezónu donekonečna uzatvárať zmluvu na 8 mesiacov, namiesto na 12 mesiacov, nehovoriac o tom, že ako zamestnanec máte právo na kolektívne vyjednávanie.
Čiže hráči vezmú do úvahy všetky pre a proti, tak v konečnom dôsledku je pre nich zamestnanecký režim výhodnejší.“

Klubom, zrejme, viac vyhovuje SZČO. Predpokladám správne?

„PRO-HOKEJ aj kluby majú legitímny záujem na tom, aby mohli ďalej „fungovať v režime SZČO“, pretože je to pre nich z ekonomickej stránky výhodnejšie. Keby hráči v súlade so Zákonom o športe už „fungovali v režime zamestnancov“, tak kluby by museli platiť za hráčov odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, plus museli by platiť preddavok na daň, ako ktorýkoľvek iný zamestnávateľ. To klubom môže zdvihnúť náklady na výplaty hráčov cca. o 40%, čo je dosť zásadné zvýšenie a kluby majú obavy, že to jednoducho finančne nezvládnu. Na Slovensku často krát funguje profesionálny hokej len a len preto, že mnohí ľudia vo vedení klubov dávajú svoje súkromné peniaze do mužského hokeja, nebyť napríklad pána Suchardu v Nových Zámkoch, tak Nové Zámky sa do extraligy nikdy nedostanú. Vo Zvolene drží extraligový hokej nad vodou pán Mráz, v prvej lige zase treba oceniť nenahraditeľnú prácu pána Ľuptáka. Ale takýchto ľudí, ktorí investujú do fungovania klubov vlastné finančné prostriedky je viac, a naozaj ide o značné finančné prostriedky za čo im patrí obdiv a rešpekt a je logické, že takéto zásadné zvýšenie nákladov nie sú ochotní znášať.

Toto je ale len jedna časť celej problematiky. Zvýšenie nákladov na príjmy hráčov o cca. 40% je len čiastočne pravda, pretože v Zákone o športe je prechodné ustanovenie, na základe ktorého kluby začnú platiť odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne za svojich zamestnancov (hráčov) až od 1.1.2019. Do tohto momentu je platenie odvodov na hráčoch. Kluby budú musieť platiť iba preddavok na daň vo výške 19% zo mzdy, ak mzda hráča nepresiahne sumu 2918,53,- EUR, a vo výške 25% ak mzda hráča presiahne 2918,53 EUR. Teda klubom sa síce zdvihnú náklady, ale v podstatne nižšej miere ako tvrdia, povedzme o cca. 20%. Táto zvýšená finančná záťaž sa dá vyriešiť, pretože by stačilo, keby sa klub dohodol so svojimi partnermi, že finančné prostriedky poskytnuté klubu budú poskytované na základe zmluvy o sponzorstve v zmysle § 50 Zákona o športe. Výhoda tohto riešenia, ktoré zákonodarca poskytol ako kompenzáciu klubom za povinnosť platiť odvody je zjednodušene v tom, že partner môže dať klubu o 20% viac finančných prostriedkov, pretože celú sumu sponzorského si partner môže odpísať zo svojho daňového základu, čiže bude platiť menej daní.

Prakticky to znamená, že ak sponzor dal klubu v roku 2015 finančné prostriedky v hodnote 100.000 EUR, tak sponzor mal vo svojej kase mínus 100.000 EUR. Ak v roku 2016 poskytne sponzor sponzorské na základe zmluvy o sponzorstve v zmysle Zákona o športe v hodnote 120.000 EUR, tak o 120.000 EUR sa mu zníži daňový základ, teda zaplatí na daniach o 24.000 EUR menej, čiže v skutočnosti bude mať v kase mínus 98.000 EUR (120 – 24 = 98), teda o 2.000 EUR menej ako v roku 2015. Nevýhodou tohto riešenia je to, že všetky tieto zmluvy sa musia zverejňovať a klub musí preukázať či tieto prostriedky minul v súlade s účelom na ktorý mu boli tieto peniaze poskytnuté, teda zo strany štátu je požadovaná transparentnosť na to, aby mohli kluby takéto výhody požívať. Čiže prirodzene sa tu naskytá otázka, že prečo to kluby takto neriešia.

Zákonodarca taktiež navýšil objem finančných prostriedkov, ktoré prerozdeľuje národným športovým zväzom. Je teda na kluboch, aby sa začali pýtať zväzu o koľko finančných prostriedkov dostal zväz viac a koľko z týchto prostriedkov môže delegovať klubom, aby uvládali platiť všetko to, čo im zákon prikazuje. SZĽH sa pod novým vedením profiluje ako servisná organizácia pre svojich členov, preto je dôvodné aby zväz možno v tomto období čiastočne pomohol extraligovým klubom zvládnuť tento prechod na nový režim.

A nakoniec je tu ešte jedna cesta. Kluby by v duchu športového porekadla „začneme na sto percent a pomaly budeme pridávať“ musia zvýšiť svoju aktivitu a pracovať od rána do večera a od večera do rána. Veď kluby sú de facto podnikateľské subjekty, je to súkromná spoločnosť. Čo spraví ktorákoľvek súkromná spoločnosť, keď je vo finančných ťažkostiach? Začne robiť veci navyše, zamestnanci pracujú nadčasy, začne viac investovať do zefektívnenia procesov, atď. A toto sa v našich kluboch nedeje. Nechcem sa dotknúť klubov, osobne poznám ľudí, ktorí sa podieľajú na ich riadení a viem, že pracujú veľa a veľmi poctivo. Avšak, vždy je priestor na zlepšenie, to Vám potvrdia aj hokejisti po ich najlepšom zápase v sezóne.

Čiže je tu priestor na to, aby kluby dokázali pokryť zvýšené finančné nároky vyplývajúce zo zmien na základe Zákona o športe. Realita ako sa s touto novou situáciou kluby vyrovnávajú je bohužiaľ iná. Kluby sa nesnažia pracovať tvrdšie, a teda získať viac peňazí, práve naopak. Kluby približne vedia koľko si môžu dovoliť minúť, rozumej koľko peňazí získajú od sponzorov a z vlastných aktivít ako predaj suvenírov a lístkov. A získať čokoľvek navyše by znamenalo vyvinúť obrovské úsilie, pretože získať, resp. zarobiť peniaze je veľmi náročné. Túto aktivitu podľa všetkého kluby nevyvíjajú a zvolili si jednoduché a pohodlné riešenie a to, že kluby znížia výplaty hokejistov-zamestnancov o toľko, aby sa klubom náklady na výplaty hokejistov vôbec nezvýšili.

Z pohľadu hráčov je ale absolútne neakceptovateľné, aby kluby všetky zvýšené náklady na hráčov šetrili práve z výplat hráčov. Keďže kluby presadzujú ale znižovanie platov hráčov, tak z pohľadu vedenia klubov nevidím žiadny relevantný dôvod na to, aby presadzovali to, že hráči aj naďalej vykonávajú športovú činnosť v kluboch ako SZČO. Ako som vysvetlil vyššie, sú spôsoby ako získať finančné prostriedky navyše, preto riešenie kedy kluby nespravia prácu navyše a zvolia si to najjednoduchšie riešenie – siahnuť na výplaty hráčov, je neakceptovateľné riešenie nielen pre hráčov, pre SIHPA ale aj pre úroveň profesionálneho hokeja na Slovensku. Ak naše extraligové kluby nebudú schopné zaplatiť hráčov aspoň tak, ako v predchádzajúcej sezóne, tak hráči postupne začnú odchádzať do konkurenčných súťaží v zahraničí. Konkurenčné ligy sú po finančnej stránke už ale aj ligy v Maďarsku, Francúzsku, Anglicku, Škótsku a podobných hokejovo exotických destináciách. Je preto nevyhnutné, aby kluby zabezpečili výplaty minimálne na úrovni predchádzajúcej sezóny, inak to môže znamenať, že trend zvyšovania úrovne extraligy, na čom Richard Lintner postupnými krokmi bez pochýb pracuje, sa môže veľmi rýchlo skončiť, pretože kvalita ligy vychádza predovšetkým z kvality hráčov, ktorí v lige nastupujú.

Tu sa naskytá otázka či kvalitní hráči budú ochotní hrať na Slovensku, ak im hrozí, že ako zamestnanci budú zarábať menej peňazí ako v okolitých krajinách alebo, že ako SZČO budú zarábať porovnateľne, ale sú vystavení riziku, že ich hráčska zmluva je neplatná lebo nie je uzavretá v súlade so Zákonom o športe. Ak inšpektorát práce vyhodnotí vzťah klub – hráč ako závislú prácu a hráč bude vykonávať športovú činnosť ako SZČO, tak uloží hráčovi pokutu 331 EUR. Následne Daňový úrad dodaní hráčov ako zamestnancov (čiže kluby hráčov vystavujú riziku dvojitého zdanenia, pretože raz zaplatia dane ako SZČO a druhýkrát ako zamestnanci), hráč bude disciplinárne postihnutý zo strany SZĽH pretože hrá za klub na základe neplatnej zmluvy. Taktiež kluby môžu byť zo strany inšpektorátu prácu pokutované a to od 2.000 EUR do 20.000 EUR za každého hráča. Kluby sa taktiež vystavujú aj dodatočným sankciám od daňového úradu ako aj disciplinárnym sankciám od SZĽH. Napriek týmto obrovským rizikám kluby (s výnimkou jedného extraligového klubu) nútia hráčov podpisovať SZČO zmluvy.“

Rozhovor bol poskytnutý pre portál sportinak.sk, celý článok nájdeš tu: http://www.sportinak.sk/hokejistom-znizili-platy–hovoria–ze-kvoli-zakonu–hracska-asociacia–neakceptovatelne

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.